Komu niet rady, tomu niet pomoci.#

V zime potom svrček prišiel s prosíkom za mravcami, a tie sa s ním dobrácky podelili, začo im on celú zimu musel vyhrávať. Uvedomujme si prosím, že to je len rozprávka, ktorej happy - end bol vynútený prítomnosťou detského publika. V skutočnosti by sme nemali umožňovať prežitie osobe, resp. osobám, ktoré na svoje prežitie nemysleli vtedy, keď aj my. Jednoducho, dajme cudziemu človeku šancu, ale nikdy nie dve. Ako sa hovorí: "Komu niet rady, tomu niet pomoci". Samozrejme, iný prípad nastane, ak zmienený sused disponuje nejakými hodnotnými vecami : zlatom, zbierkou známok (nemám na mysli známky s motýľmi a kozmonautmi, ale naozaj hodnotnú zbierku), kompaktných diskov či iným majetkom, ktorý nás môže zaujímať. Takisto ponuka dočasného poskytnutia niektorého člena (členky) jeho rodiny na vykonávanie otrockých prác, prípadne iných úkonov, môže byť pre nás v danej situácii zaujímavá. V takom prípade sa môžeme stať humanistami a na základe dohody vypomôcť blížnemu v núdzi. http://www.inzine.sk/article.asp?art=2760; Mysty

Ruský veľvyslanec Jastržembskij, ktorý slovenskej vláde hovorí, čo si želá počuť, prevzal túto interpretáciu jej ťažkostí a zopakoval ju ako vlastný názor v rozhovore pre ruské noviny. On totiž veľmi dobre vie, čo robí i prečo. Polrok, ktorý uplynul od druhej vlny demaršov, západných diplomatov a ich vlády iba utvrdil v názore, že komu niet rady, tomu niet pomoci. Helmut Kohl preto pred troma dňami vyhlásil, že "v súčasnosti sa predpoklady (pre vstup Slovenska do EÚ - pozn. M. L.) nezlepšili, skôr zhoršili". Kritika členských štátov Európskej únie svojho asociovaného člena nadobudla otvorenú formu. Ale takú nadobudla aj averzia stúpencov vládnuceho hnutia k programovému cieľu vlády. Na májovom mítingu predseda HZDS položil publiku rečnícku otázku: "Máme si hľadať bezpečnosť v rámci NATO?" Hlas ľudu v športovej hale odpovedal: "Nie." SME. Denník. Bratislava: Petit Press 19.7.1996

Podľa nej premiér "aj počul, čo som povedala". Pred rokom si to myslela aj vláda USA, ktorá demaršom povedala, čím si slovenská vláda zmenšuje šance pre dosiahnutie svojho proklamovaného cieľa: "Zdá sa nám, že rastie netolerancia vládnej koalície k opozičným názorom, rozvíja sa atmosféra politického zastrašovania a nepriehľadný, stranícky spôsob rozhodovania vlády v privatizácii ohrozuje trhovú reformu." Keďže náprava nenastala, ešte raz - a zrejme naposledy - to isté spomenula aj veľvyslankyňa USA. Keď slovenskému premiérovi niet rady, potom ani krajine niet pomoci." Najdôležitejšou krajinou pre nás je tu Ruská federácia, ktorá bude voliť prezidenta. Dnes je už už zrejmé, že to Jeľcin nebude," konštatuje sa v materiáli Hlavné úlohy HZDS v zahraničnej politike, ktorý na rokovanie republikového predstavenstva vládneho hnutia v septembri 1995 predložila podpredsedníčka HZDS a členka vlády O. Keltošová. O obsahu spomínaného materiálu písali podrobnejšie denníky Národná obroda a SME v marci tohto roku v súvislosti s tým, že prezident M. Kováč neakceptoval návrh vlády na vymenovanie O. Keltošovej SME. Denník. Bratislava: Petit Press 9.7.1996

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Tréner reprezentačného mužstva Slovenska Karol Schmuck: „Čaká nás náročná a ťažká sezóna — kvalifikácia o postup na majstrovstvá Európy v Sheffielde a juniorov na šampionát v Káhire. Keď budú koruny , akademici by nemali chýbať na Svetovej univerziáde v Buffale.” SME v zákulisí Tridsať dní basy navrch za k. o. TYSON SI PREDĹŽI POBYT Samozrejme, kde inde — vo väzení. Raz darmo, komu niet rady... Inak by sa asi sotva mohlo stať, že by sa čierny boxerský „buldog” Mike Tyson neudržal na uzde a neknokautoval by jedného zo strážcov vo väznici, kde si odpykáva trest odňatia slobody za svoje neukojené násilnícke sexuálne chúťky a im podobné grobianske špeciality. Už sme pred časom informovali v SME o tom, že Tyson má spriaznené duše aj v base a že požíva rôzne výhody, medzi inými aj častý prístup k telefónu. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 27.03.1993.

Zdesila som sa nad jeho zbedačeným stavom. Len len že som sa udržala na nohách. Mala som pocit, akoby ma niekto udrel päsťou medzi oči. Bol to šok... Keď som sa ako ‐ tak spamätala, snažila som sa odpútať ho od chorobných predstáv. Pritom moje oči bombardovali mozog poznatkami : Je to ťažký, takmer beznádejný prípad. Ak mu zlyhá srdcovo cievny systém, dokoná. Škoda by ho bolo. Lenže komu niet rady, tomu niet pomoci. — Ste kvôli nemu neuveriteľne ustarostená, — povedal mi postarší kolega, ktorý nastúpil do nočnej služby. Cítila som z jeho hlasu čosi ako začudovanie a v očiach som zbadala otázku : Je vám taký blízky ? — Áno, som. Priatelili sme sa. — Aha ! Ja som si myslel, že nemá priateľov. Medzi príslušníkmi nášho povolania kolovali o ňom všelijaké chýry. Lászlová, Karin: V bludnom kruhu. Bratislava: Odkaz 1996.