Sľub je sľub.#

„Prečo nenapíšeš aj nejaké dovolenkové dúškové knihy?“ spýtala sa ma kolegyňa Elenka Akácsová, ktorá si aj minulý rok pribalila do dovolenkového kufra niektoré z mnou odporúčaných kníh na jeden dúšok. Sľúbila som jej, že niečo napíšem, ale čím viac som nad tým rozmýšľala, tým viac ma premáhal silný pocit, že to nie je fér, aby som vám niečo vnucovala do už aj tak preplnených kufrov. Ale sľub je sľub, musí sa splniť, a tak som sa rozhodla, že síce vlka nasýtim, ale ovcu nechám celú. Napíšem o knihách vhodných na dovolenku, ale vynechám konkrétne názvy, veď vy už sa rozhodnete podľa svojej vlastnej hlavy a aktuálnej váhy vašej dovolenkovej batožiny. Pri výbere tej správnej knihy na tohtoročnú dovolenku sa nenechajte zvábiť pekným obalom (lebo aj pri knihách platí, že nie na kráse záleží, ale na obsahu) a držte sa niekoľkých základných pravidiel a mierok. http://www.inzine.sk/article.asp?art=5423; A iné

Vlastne pri tom, ako sa práve teraz cíti, by jej to mohlo dobre padnúť. Najprv však musí zatelefonovať. Musím bežať, povedala a pretlačila sa popri Taylorovej von z dverí. Ocitla sa pri hlavnom vchode, šla k telefónu vo vestibule a dúfala, že sa nespráva hlúpo. Meg možno šla rovvestibule a dúfala, že sa nespráva hlúpo. Meg možno šla rovno domov a rodičov postavila pred hotovú vec. Ona ich teraz zobudí po namáhavom dni a bude sa im trápne predstavovať a vypytovať sa. No sľub je sľub. Telefón zdvihli po prvom zazvonení. Meg? Ženský hlas, vysoký, rozochvený od strachu. Nešla domov, pomyslela si Sharon a premkol ju zvláštny pocit nerovnováhy, akoby sa vestibul krútil okolo nej. Nie, tu je doktorka Francisová z Adams Memorial... Vrátila sa tam? Ozvala sa vám? Bože, prosím, povedzte áno. Žena začala vzlykať. Sharon navrela v hrdle hrča. Hľadala slová, aby ju upoko Sharon navrela v hrdle hrča. Spruill, Steven: Zázračný liek. Bratislava: Práca 1994.

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Ani toto poznanie však ešte úplne nevyčerpáva našu tému. Božie slovo nám hovorí prostredníctvom apoštola Pavla, že v Kristovom vzkriesení máme sľub, prvotinu nášho vlastného blížiaceho sa fyzického vzkriesenia. Pavol tvrdí, že aj my budeme takí, ako bol Ježiš po vzkriesení. Keď myslím na vzkriesenie Ježiša Krista, a teda na vzkriesenie nielen vo svete náboženských ideí alebo ideálov, ale vo svete priestoru, času a reality, verím, že príslušný sľub je sľubom priamo z Božej ruky. Je to sľub, že aj ja budem raz takto vzkriesený. Moje telo je do veľmi veľkej miery 69 Pravá duchovnosť Cez smrť ku vzkrieseniu súčasťou môjho bytia, je súčasťou mojej osobnosti celého človeka — a hľa, zrazu tu mám Boží prísľub, že pri zavŕšení spasenia cez Pána Ježiša Krista nezostane moje súčasné telo niekde bokom. Dôsledkom Ježišovej smrti na kríži je vykúpenie celého človeka. Schaeffer, Francis A.: Pravá duchovnosť. Bratislava: Porta libri 2004.

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Ak chceme uvažovať o jazyku ako o prostriedku pôsobenia na partnerov a poslucháčov, musíme si byť vedomí poslania jednotlivých druhov rečových aktov v tomto procese. Zdá sa nesporné, že všetky tri druhy rečových aktov zohrávajú pri ovplyvňovaní partnerov istú rolu, v niektorých prípadoch priamu, v iných nepriamu. Zámer pôsobiť na prijímateľa správy je najexplicitnejšie vyjadrený v rovine ilokučných aktov: rozkaz je rozkaz, otázka je otázka, sľub je sľub. Oznámenie či tvrdenie pôsobí najnestrannejším dojmom. Je to však dojem nesprávny alebo aspoň povrchný. Ak vyhlásim „ Včera som si nameral teplotu 38, 5 “, nejde len o nestranné oznámenie, lebo jedným dychom sa hlásim k pravdivosti tohto výroku. Navyše korelácia medzi tvrdením, rozkazom, otázkou na jednej strane a oznamovacím, rozkazovacím, opytovacím spôsobom na druhej strane nie je ani zďaleka jednoznačná. Krupa, Viktor: Jazyk - neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991.

– Naposledy som ti pohľadnicu posielal z Kuvajtu. Na pohľadnici Kuvajťania oblečení v bielom predávajú čiernu ropu. O tom ti hocikedy dosvedčí šejk AbaDabran... pekne som mu povedal... nechaj, kamarát, tvojich presne šesťdesiat žien, vo veku od sedemnásť do sedemdesiatsedem rôčkov, na to času nie je. – Azda sa ti ani jedna nepáči? – opýtal sa, akoby šmaril do mojich modrých očí za hrsť piesku. – Páčiť sa mi páčia, ale, kamarát, a takmer kmotor AbaDabran, sľub je sľub. Veď to dobre poznáš, či nie? – Dobre, len povedz, aký to sľúbený sľub ideš splniť. – Kamarátovi do Juhoslávie pohľadnicu poslať. Uznal, aj mi povedal, že ak budem murovať rodinný dom, a hoci to bude v Slovenskej Ľubči, piesok z jeho vlastnej púšte mi pošle hocikedy a koľko len chcem. Ešte doložil: – AbaDabran nato ruku zastrčí do horúceho piesku. Alebo: – Tá pohľadnica z amerického Texasu, uznaj, je prekrásna. Hlas ľudu 2001/12

Arlene to brala ako samozrejmosť, kým nezistila, že nebudú s Trevorom čakať sami. V kúte miestnosti plnej špinavých detí chrápal akýsi starec. Boli tam ženy s náramkami na nohách, skutočnými aj tetovanými, so zubami zažltnutými od nikotínu, v červených očiach sa im zračila dezilúzia. A plaché ženy, čo ustavične hľadeli do zeme, akoby čakali, že ich ktosi udrie, s bábätkami a zasoplenými batoľatami. Ani jedna stolička nebola voľná. Lenže sľub je sľub, a tak sa s Trevorom utiahla do kúta, držala ho za rukáv a rozmýšľala, či ju títo ľudia budú považovať za Jerryho manželku, a ak áno, prečo jej to tak veľmi prekáža. Prešlo desať nekonečných minút, kým ich uviedli do miestnosti s dlhým stolom a dlhým radom stoličiek, plexisklovou deliacou stenou a telefónmi. Presne ako vo filme. Z druhej strany vošli muži v oranžových dvojdielnych rovnošatách, chytili do rúk telefóny a ženy plakali a pritískali ruky na plexisklovú stenu tiež ako vo filme. Hyde, Catherine Ryan: Pošli to ďalej. Bratislava: Ikar 2002.