Podelená radosť je dvojnásobná radosť.#

Mladí môžu zmysluplne konať len vtedy, keď budú mať afirmatívny vzťah k nehotovej skutočnosti, ktorú preberajú. Niet nijakej náhrady za odovzdanosť, nikdy a za nijakých okolností. Za zlých ešte menej! Sú však také, ktoré ju veľmi sťažujú. K základným povinnostiam ľudí voči svojim blížnym, patrí uľahčiť im prevzatie osudu. No slovo povinnosť je tu nesprávne slovo Šťastlivec má prirodzenú potrebu odovzdať svoje šťastie. Ako hovorí príslovie, podelená radosť je dvojnásobná radosť. Odovzdanosť je vlastnosťou šťastných. Filozof Wittgenstein dokonca napísal: „Som buď šťastný, alebo nešťastný. Dá sa povedať, že dobro a zlo nejestvuje.“ To je vyhrotené a nezrozumiteľné. Čo mal Wittgenstein na mysli, azda zreteľnejšie formuloval filozof a brusič okuliarov Spinoza. „Šťastie,“ napísal, „nie je odmenou za cnosť, ale cnosť sama. Spaemann, Robert: Hovoríme o etike. Bratislava: Don Bosco 1994. 71 s. Preklad: Anton Košťál.

verím v dobro v človeku. Možno nenašiel ešte nenašiel spôsob, alebo nestretol človeka, ktorý by mu ho pomohol dostať von? Neviem ... V tomto živote môžem iba veriť, ale po smrti - v budúcom živote - uvidím svojho Boha z tváre do tváre. Tam už nebude viera, ale poznanie, ktoré bude prinášať veľkú vnútornú radosť. Túto svoju vieru si vážim a nikomu ju nenanucujem. Dáva mi silu milovať všetkých ľudí, dáva mi radosť a s touto radosťou sa s vami chcem podeliť. Veď podelená radosť je dvojnásobná radosť, tak ako podelený smútok je polovičný smútok ... Malý začne plakať, chvíľu sa miesi a prehadzuje nahodí úsmev na tvári, a po miestnosti sa roznesie "voňavý vánok". Vtedy sa polovica tvorstva zatvári ako by sa ho to netýkalo. Asi takto neako to väčšinou funguje. Mamina sa postará, aj pri menších a väčších nehodách . SME blog, Viera je odpoveď človeka Bohu 2005-09-21

Priatelia sa radi spolu objavia v spoločnosti, lebo takto sa navzájom komplexnejšie spoznávajú a majú príležitosť priamo sa zúčastňovať na úspechoch a radostiach, ale i nezdaroch a žiaľoch toho druhého, a deliť sa s ním o ne. V prvom prípade je radosť dvojnásobná a a v druhom bolesť iba polovičná . Úhrnne možno povedať , že ľudia , ktorí sa kriticky stavajú k priateľstvu , buď nikdy neboli schopní rozoznať rozličné druhy spoločenských vzťahov , alebo nikdy nezažili skutočné priateľstvo . Inak by vďaka vlastnej skúsenosti neboli ochotní uveriť Freudovi a jeho stúpencom . Nik sa nečuduje freudovcom , podľa ktorých každý druh priateľstva je v podstate erotická záležitosť , ale tým , ktorí sa toho ešte i dnes držia Hlinka, Anton: Každý sa môže zmeniť. Dynamické modely správania. Bratislava: Don Bosco 1994.

Ondrej sa na druhý deň vybral za svojím bratom Šimonom. Jednoducho cítil potrebu podeliť sa o šťastie. A jeho radosť bola dvojnásobná, keď Šimon prehodil: Vieš čo, idem sa pozrieť na toho tvojho nového majstra. Hlinka, Anton: Ozvena slova 3 - Blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti. Bratislava: Don Bosco 1996.

Kto chápe pôstne obdobie ako príležitosť prehodnotiť svoj život a hľadá spôsob, ako ho zlepšiť, iste prijme ponuku, ktorá vychádza z úst Ježiša Krista. On nám na toto vážne liturgické obdobie - ale azda nielen naň - ukazuje tri cesty , po ktorých sa môžeme znovu dostať k radosti z Boha a tým aj k pravej radosti zo života. Je to almužna, modlitba a pôst. Keď máme príčinu na radosť a vďačnosť, potom jednoducho niekoho potrebujeme, aby sme sa s ňou mohli podeliť, lebo rozdelená radosť je dvojnásobná radosť. To je stará životná skúsenosť. Pán Ježiš nám ukazuje , ako môžeme cez toto delenie nájsť radosť z Boha, ktorá je hlbšia a zostáva dlhšie než radosť medzi ľuďmi. Musíme sa deliť s Bohom! A to sa stáva vždy vtedy, keď dávame v jeho mene . Toto darovanie nás stojí veľa, lebo sa zrieka ľudského uznania a cti, al Katolícke noviny. Trnava: Spolok Sv. Vojtecha 2001, č. 10

Jeden človek vedel o ňom toto, druhý niečo iné. Problémy v jednom živote by zvládal ľavou zadnou, ale keď sa mu vyskytli vo viacerých životoch, tlačil ich pred sebou ako buldozér, až raz motor zlyhal. Bol to výborný kamarát a výborný kolega, ale priateľstvo nijak extrémne nectil. Neviem, s kým sa bavil o svojich najhlbších problémoch, kde mal nejakú oporu. Zažil som od mnohých ľudí citové výlevy, od neho nikdy. Je to škoda, niektoré problémy by mu možno ubudli. Veď sa hovorí: radosť zdelená — dvojnásobná, bolesť zdelená — polovičná. Otázkou je, či to potreboval, či sa vôbec mal čas nad niektorými vecami zamyslieť. http://www.inzine.sk/article.asp?art=7130; A iné

Ty, ja a nad nami Božie oko, žartoval. A Zinočka sa usmievala tým svojím záhadným úsmevčekom, konečne som našla, čo som hľadala. A čo si hľadala, hádam mňa? Zakaždým, keď som sa ocitla na nejakom čarovnom mieste, čosi mi k šťastiu chýbalo, bolo mi ľúto, že sa na tú krásu dívam sama, že sa o ňu nemám s kým podeliť. Podelená radosť je dvojnásobná radosť, nie? Aj ja sa chcem s tebou deliť, ale o iné radosti, nie až také duchovné, uťahoval si z nej. Nebola to celkom nepravda. Teraz chápal čo mal Rudo na mysli, keď opisoval májový smrekový les, nad ktorým sa pri závanoch vetra dvíha žltá hmla, vietor unáša oblaky zlatistého peľu podobné plameňom požiaru, miliardy peľových zrniečok, je to obraz pre bohov, les je zázrak, ibaže ľudia ho prestali vnímať, zľahostajneli , drancujú prírodu, čoskoro na to doplatia ... uviesť prameň