Škodoradosť je najväčšia radosť. #

Kým teda nie je moja nálada (v rozmedzí približne od - 20 do 0 ° C) zoficiálnená, mam sa ako tak a prežijem to. Ak to už však raz vyslovím, začne sa celý ten kolobeh otázok typu „prečo, ako, čo,...“ a nálada sa akurát tak zhorší. A druhá strana sa teší, že má menej problémov ako ja. Veď škodoradosť je najväčšia radosť a najmä u nás Slovákov, čo si budeme klamať. Preto radšej používam slovné spojenie „mám sa fajn“, aj keď moja nálada okolo „ fajn “ ani nešla. Slovenčina nám ponúka obrovské možnosti a tak zvyknem odpovedať na spomínanú otázku aj inými, menej súvisiacimi, slovami. Mám sa: „skúškovo“, „unaveno“, „uponáhľano“, „učenlivo“,... A hlavne čakám na okamihy, keď to už bude na nevydržanie a budem môcť povedať „ mám sa šťastne “ ... http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=257174931&corpname=prim-4.0-public-all

"Predtým, keď chytal za Podtatrancov a objavil sa v bránke na košickom ZŠ, tak podobné protišimonovské nálady v hľadisku neboli. Zrazu kde sa vzali, tu sa vzali a boli na svete. Pritom nie tak dávno Miro odvádzal perfektné služby pre Košičanov. Na to sa už ale zabudlo. Je na druhom brehu, treba ho vysmiať, zosmiešniť, vychýliť z rovnováhy, znervózniť. Tak je to ale všade." Moje pôsobenie v Keramike mi nevyšlo a ľuďom to zrejme robí radosť." Ako sa vraví, najväčšia radosť je škodoradosť! Šimonovič (pravda, aj on zabrnkal priaznivcom na nervy svojimi gestami) sa zomkol a pomstil sa za nešportové prejavy vynikajúcim výkonom. "To ma teší, ale koniec koncov ja mám Košičanov rád a nemám dôvod meniť názor ani po tomto vystúpení. Zajtra sa už na to zabudne." Odvtedy, čo sa vrátil na hosťovanie pod Tatry, do bodky naplnil slová trénera Jána Šterbáka, ktorý tvrdí, že niet veľa takých gólmanov u nás, čo majú dlhodobo špičkovú výkonnosť. Východoslovenské noviny - Korzár 2001/11

... som to spomenul jednému z mojich starších priateľov, priznal sa, že ešte za čias Sovietskeho zväzu sa na Ukrajinu dostal. Zaspomínal si na niekoľko príhod. Cestoval tam so skupinou kolegov inžinierov. Ešte len vystúpili z vlaku, prešli niekoľko metrov a z neho sa okamžite stal odborník na miestnu dopravu. Nejaká babka sa ho pýtala, že či ten pójezd prijéchal iz Odessy. Bohužiaľ jej na prvú šupu zle rozumel, a prisvedčil jej, že áno, že jédet v Odessu. Babka nastúpila a kolegovia rehot. Tá pravá slovenská radosť je škodoradosť. Niečo podobné sa mi tiež stalo, v Bruseli. Šinul som si to z centra smerom k Európskej štvrti a naproti mne sa hnal biznisman s dvomi kuframi, že vraj kade na hlavnú stanicu. Pár minút predtým som išiel okolo "gare", tak som mu ukázal. Občas naňho spomeniem, či som spôsobil, že zmeškal svoj vlak, alebo či som mu pomohol. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=257693078&corpname=prim-4.0-public-all

To je to , na čom mi skutočne záleží. Tí ostatní pre mňa nemajú cenu a tak je zbytočné a nezmyselné sa nad tým trápiť. Ľudský charakter sa nikdy nezmení. Vymýšľať si budú s tým najväčším potešením ľudia naďalej a ja sa toho v mojom živote o sebe aj tak napočúvam ešte dosť. Mám sa zakaždým trápiť? Tomu, že si na mňa niekto niečo vymyslí, nezabránim. A najlepšia obrana je hodiť to všetko za hlavu. Niektorí ľudia sú skutočne takí: ich najväčšou radosťou je škodoradosť. Akoby nemali lepšie veci na práci, ako len vymýšľať a vymýšľať... A pritom zabudnúť zhodnotiť samých seba. Všimli ste si to? Ľudia preferujú negatívne klebety pred tými pozitívnymi (tvoria sa vôbec pozitívne klebety?). To je proste ľudský charakter. A ľudia s takýmto charakterom ma skutočne nezaujímajú. Ani takí, ktorí radšej uveria klebetám, než aby si vytvorili sami názor o danej veci či človeku. To sú pre mňa slabé osobnosti, ktoré nemajú svoj vlastný názor ... http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=256953587&corpname=prim-4.0-public-all

Tentoraz je však zrak sveta zaostrený na Spojené štáty ešte omnoho viac. Američania, zvyknutí poznať meno svojho budúceho prezidenta už ráno po voľbách, tentoraz ešte ani po takmer dvoch týždňoch nevedeli, na čom sú. Ide o zlyhanie ľudí vo volebných komisiách, alebo je to dôkaz, že sa prežil americký volebný systém? I Tieto otázky sa rodia vo chvíľach čakania. Najlepšia radosť je škodoradosť! Pod týmto heslom si často zlovestne mädlia ruky tí, čo sa zameriavajú na smietku v oku iného, aby odviedli pozornosť od brvna v oku vlastnom. Je až neuveriteľné, koľko zlomyseľných komentárov a koľko urážlivých postrehov zaznelo na adresu Spojených štátov po tom, čo sa ukázalo, že nejednoznačný výsledok hlasovania nedovolil hneď po voľbách s istotou povedať, kto vlastne bude nasledujúce štyri roky prezidentom Spojených štátov amerických. http://www.inzine.sk/article.asp?art=4323; Kaleidoskop RFE

"Jediné, čo ma zaujíma, je, aby hrali. Nechcel by som prísť o zážitok na tribúnach," tvrdil mi tmavovlasý Marco, ktorý krátko predtým debatoval s usmievavým policajtom. Vlastne to nás zblížilo - ochranca poriadku mu radil, aby si tašku s dokladmi, peniazmi a kamerou otočil zipsom k sebe. Lebo čert a zlodeji nikdy nespia. Nedalo mi nepripomenúť si vlastnú zlú skúsenosť a Marco bol razom ústretový. Raz darmo, stále platí, že najväčšia radosť je škodoradosť. Keď Francúzi dostali od Kórejčanov vyrovnávajúci gól, Dortmund sa otriasal v hlučnej spokojnosti. "Roky sa na nás vo futbale pozerali cez prsty, teraz im to vrátime, my pôjdeme ďalej a oni pocestujú domov, to bude krása," spriadal pavučiny kalkulácií Marco. Viete, ako to mal on a jeho kamaráti vymyslené? Švajčiarsko vyhrá nad Togom aspoň 2 : 0 a potom s Kórejčanmi uhrá postupovú remízu 2 : 2. Denník Šport 06/06

Milý telekom si asi neuvedomil, že aspoň čo sa týka obrazu pred verejnosťou, nedopadne dobre. Napriek tvrdeniu, že nie všetko, čo je oranžové... Veď to poznáte... Nakoniec celá záležitosť akosi ustúpila do stratena. Nemožno síce tvrdiť, že v tomto prípade išlo o súboj Dávida a Goliáša, skôr o súboj dvoch Goliášov, ale s určitosťou sa opäť potvrdilo, že najlepšia radosť je škodoradosť. Pretože taká je už naša slovenská povaha. Keby som bol na mieste manažmentu oranžových, spokojne by som si mädlil ruky – porovnávajúca reklamná kampaň bola až desivo úspešná. V telekome by som asi nechal postaviť gilotínu a prijal niekoho na stínanie hláv. No ako osoba na celej veci nezainteresovaná veľmi dobre viem, že tvrdenia o výhodnosti toho či onoho produktu môžu a nemusia byť úplne pravdivé. Marketing totiž neklame, len niekedy nehovorí úplnú pravdu. PC REVUE 2003/09

Žena mi vylepila zaucho a svokra kopla do kolena. Z kuchyne si doniesli hrnčeky. Potešil som sa, že si chcú vypiť na zmierenie. Ale ony nie. Capli hrnčeky na stenu a načúvali. - Tak dosť! – zreval som. – Špehovať nebudete. - Hádajú sa, - informovala ma žena akoby v tranze. Nezostávalo mi nič iné, len im hrnčeky rozdupať. Keď nemali odpočúvacie zariadenie, pustili sa do mňa. - Ty sviniar! Kúsok zábavy nám nedopraješ. Nevieš, že najlepšia radosť je škodoradosť? Tak a podobne do mňa obe hustili. Ani ja som si nedal servítku pred ústa. Nuž sme sa uvoľnili a po byte lietali nadávky jedna báseň. Nakoniec sa k nim pridružili i facky. Bol čas na ústup. Mali prevahu. Vybehol som do predsiene, rozdrapil dvere a za nimi stál Fero so svojou ženou. Načúvali a na tvárach mali blažený úsmev. Rozhodol som sa pomocou otázok a odpovedí analyzovať svoju vieru. Nakoniec zostali len otázky. Aspoň si človek pofrfľe. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=260900730&corpname=prim-4.0-public-all