Keď rinčia zbrane, múzy mlčia.#

Mali rady spev a tanec, ktorými obveseľovali na hostinách na Olympe bohov i seba . Ich vodcom bol boh Apolón (Múságetés). Múzy prinášali v speve a tancoch harmóniu, potešenie a pohodu nielen bohom, ale aj obyčajným smrteľníkom. Boli milé a láskavé, mali svojich obľúbených básnikov, dramatikov, pevcov a hercov. Všetci bohovia ich chránili a milovali, s výnimkou boha vojny Area. Aj dnes sa hovorí, že keď rinčia zbrane, múzy mlčia, čiže vojny neprajú umeniu. Ani Ares im neprial. Múzy mali obľúbený prameň v Kastálii na úbočí Parnasu a konský prameň (Hippokréné), ktorý vystrekol zo zeme pod kopytom Pegasa na lesnatom Helikóne. Múzy boli teda ochrankyne múzických umení (hudby, spevu, tanca, divadla, umenia slova) zobrazovali sa určitými symbolmi. Skladaná, Jana: Slová z hlbín dávnych vekov. Bratislava: Grand Multitrade 1999.

Druhýkrát sa oženil a mal deväť detí Zastával funkciu hlavného mestského notára, bol strážcom majáka, založil rybársku spoločnosť. Kongres mu za zásluhy v boji za americkú nezávislosť priznal penziu 240 dolárov, ktorú však vyplatili jeho početnej rodine. Ján Ladislav Polerecký Narodenie : 8. septembra 1748, alsaský Molsheim Úmrtie : 8. júna 1830, Dresden (USA) Vojenské hodnosti: poručík v Berčéniho husárskom pluku, kapitán Chamborantovho husárskeho pluku, major ľahkého jazdectva v Lauzunovej légii Intelektuál, čo sa chopil zbrane Keď rinčia zbrane, múzy mlčia Ján Francisci - Rimavský bol veľmi talentovaný básnik, spisovateľ i publicista. V širokom povedomí na Slovensku je však najviac známy ako kapitán slovenských dobrovoľníkov počas nepokojného revolučného roku 1848. Najmä vďaka slávnemu obrazu Petra Michala Bohúňa. Múzy mlčia, ale, našťastie, tá maliarova prevravela, a tak pre budúce generácie zachovala podobizeň intelektuála, ktorý pochopil volanie doby, odložil pero a chopil sa pušky. Francisci pochádzal z remeselníckej rodiny, no jeho náklonnosť k vzdelaniu a umeniu ho čoskoro priviedla na štúdiá do Bratislavy. Hospodárske noviny 07/08

Už táto skutočnosť vari stačí na vytvorenie ďalšej vyšetrovacej komisie. Sám som neveril , že petícia bude mať taký úspech, taký obrovský ohlas. Neveril som a ospravedlňujem sa za svoje vyhlásenia typu "Slovákom je aj tak všetko jedno". Nie je to pravda. Vieme my, kde je sever. Škoda len, že táto orientačná schopnosť vymizne zakaždým, keď Slovák zbadá volebnú urnu. Ján Grexa, múdry to pán historik, povedal : "Kde rinčia zbrane, mlčia múzy a pluhy sa opäť prekúvajú na meče. Žijeme v krajine, kde sa viac darí mečiarom ako kováčom." Dovolím si dodať - je žiaľ, ale tiež chvalabohu iba na nás dokedy. Skúsme sa raz bližšie prizrieť tým, z ktorých už zase ide strach. Veľmi rýchlo zistíme, že niet sa tu koho báť. Veľmi rýchlo sme to zistili v rokoch osemdesiatych, keď sme s Petrom Breinerom v relácii POD PYRAMÍDOU značne znervózňovali tú prvú totalitu. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 13.3.1995

Táto nudistická politická akcia je len jednou z mnohých a patrí k tým menším, ulicami západných miest už za posledné mesiace pochodovali či vytvárali nápisy tisícky naháčov. Paradoxom je, že takto protestujú proti vojenskému zásahu v krajine, kde by im za podobnú exhibíciu na verejnosti hrozil pomerne krutý trest. Protivojnové protesty nemajú len politickú stránku, ako veľmi angažovaní sa prejavili aj mnohí umelci, ktorí sa radi ukážu v súvislosti s aktuálnou témou. Dávna múdrosť o tom, že kde rinčia zbrane, tam mlčia múzy, v dnešných časoch vôbec neplatí. Časť súčasného umenia je priamo založená na svojej spoločenskej angažovanosti a George W. Bush je v tomto zmysle darom z nebies. Všetky mierové protesty našej vyprahnutej doby zároveň pripomínajú zlaté 60. roky, a aj keď akákoľvek demonštrácia či protivojnové umelecké gesto už dávno stratili príchuť niečoho nezvyčajného a zakázaného, je to vždy možnosť zažiť niečo vzrušujúce aj inak ako prostredníctvom adrenalínových športov. Hospodárske noviny 03/03

Jedným z najnovších prípadov je žiadosť , ktorú zhodou okolností v predvečer 48. výročia tejto významnej kapitoly našich dejín predložilo vedenie Divadla SNP v Martine svojmu novému zriaďovateľovi - Žilinskému samosprávnemu kraju, a to o navrátenie pôvodného názvu - Slovenské komorné divadlo. Ako nepresvedčivo argumentuje jeho riaditeľ Ivan Giač v denníku Pravda, hlavným dôvodom je to, že súčasný názov spôsobuje pri preklade u zahraničných partnerov problémy. Vraj „kultúrna Európa nechápe spájanie martinského divadla s politicko - vojenskou udalosťou. Veď už Gréci hovorili - kde rinčia zbrane, mlčia múzy...“ V ankete Pravdy sa za návrat k pôvodnému pomenovaniu vyslovili aj traja umeleckí pracovníci, hoci zdôrazňujú, že nechcú devalvovať význam SNP. Pripomínam, že sa členovia Slovenského komorného divadla v Martine spoločne so svojím zakladateľom Andrejom Bagarom aktívne zúčastnili na Povstaní a výrazne podporili bojovú náladu povstalcov. Je to v slovenskej histórii divadelníctva ojedinelý čin, ktorý prevažná časť verejnosti prijala s veľkým uznaním. Slovo 2002/36

„Prosíme pozostalých, aby po obrade položili kvetinovú výzdobu, kytice a vence na hroby svojich známych alebo priateľov.“ Cintorín sa nachádza v tom istom priestore ako krematórium — „kvetinovú výzdobu“ sem zanesie deväť z desiatich rodín, konštatuje riaditeľ krematória. Tým odpadáva nákladná manipulácia s kvetinovým odpadom a skončilo sa jeho ďalšie speňažovanie. Napokon štipka irónie. Na ostravských cintorínoch sa už urny nekradnú: tie, ktoré boli z farebných kovov, sú už rozkradnuté. SME za šachovnicou SME za šachovnicou Historici učia, že tam kde rinčia zbrane, mlčia múzy. Samozrejme ani bývalá Juhoslávia, voľakedajší „šachový raj“, nie je výnimkou. Pomaly však turnajový život začína opäť pulzovať v Chorvátsku a Slovinsku. Na nedávnom, už 15. ročníku najrenomovanejšieho slovinského openu na Biede, sa zišli takmer dve stovky účastníkov, spomedzi ktorých si palmu víťazstva odniesol záhrebský veľmajster Cebalo. Prinášame partiu, ktorú špeciálna porota odmenila cenou za krásu. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 28.05.1994.

František Tondra Význam tohto starého rímskeho príslovia - „Keď rinčia zbrane, múzy mlčia” - je ďalekosiahly. Múzy boli bohyne umení a inšpirácie, dobrých nápadov. Bolo ich vraj deväť a inšpirovali umelcov, najmä básnikov, ktorých považovali za vrchol múdrosti. Písať básne možno iba v pokojnej atmosfére. Vo vojenskom virvare, predovšetkým v bezprostrednom ohrození, ale ani v emóciách nenávisti a pomsty to nejde. Spomínané príslovie však chce povedať čosi iné: Keď rinčia zbrane, ustupuje ľudská múdrosť, vášeň prevláda nad rozumom. A nemusia to byť iba kovové zbrane. Sú aj zbrane jazykov, úkladov a každého nepokoja, robenia zla v ľudskej spoločnosti. Ten máme aj teraz v podobe predvolebnej kampane. Politické subjekty sa navzájom obviňujú z nedostatkov minulého vládnutia a správania sa. Poukazujú na svoj volebný program, často nereálny alebo len všeobecný, deklaratívny, nič neriešiaci, ale zvučne „rinčiaci”. Lídri sa navzájom obviňujú z vlastných chýb. Už 13 rokov žijeme v demokracii. Naozaj v demokracii? Katolícke noviny 2002/36

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň