Kto nepracuje, nech neje.#

Roku 1912 si ho Lenin vybral do ústredného výboru strany. Mlčanlivý a zle sa vyjadrujúci Džugašvili sa stal šéfredaktorom Pravdy, oficiálnych straníckych novín. V tom čase si zmenil meno. Malo evokovať predstavu človeka ukutého z ocele (po rusky staľ). Po Leninovej smrti sa bezohľadne vysporiadal so všetkými protivníkmi. Kult osobnosti Lev Trockij, vlastným menom Leib Bronštejn, povedal: „V krajine, v ktorej je jediným zamestnávateľom štát, byť v opozícii znamená pomaly umierať hladom. Stará zásada - kto nepracuje, nech neje, bola nahradená novou: kto neposlúcha, nech neje.“ Milióny odporcov Stalinovho režimu zahynuli v táboroch alebo na popraviskách, ďalšie milióny zomreli hladom. Bezuzdný teror donútil národ k úplnej poslušnosti. O nič lepšie sa nesprával ani vodca čínskej revolúcie Mao Ce - Tung. Premenil armádu a štátne orgány na nástroje svojej moci. Jeho tvár so známym materským znamienkom na brade tvorila výzdobu každej verejnej budovy v Číne. Uctievali ho ako otca a vodcu národa, ustavične citovali jeho myšlienky, nik ho nesmel kritizovať. Slovo 2002/31-32

R . Vavrík tiež upozornil na skutočnosť, že radoví policajti "sa boja riešiť trestné činy, keď vidia, že ich nadriadení sú tiež zapletení v týchto záležitostiach". Poslanec SNS Víťazoslav Moric zdôraznil, že dobrým policajtom treba dať absolútne právomoci. V súvislosti s páchaním trestnej činnosti si podľa neho "treba uvedomiť, že významnou mierou sa na tom podieľajú Cigáni. Nerobia a dostávajú podporu štátu. Treba jednoznačne obmedziť sociálnu podporu Rómov. Kto nepracuje, nech neje". V. Moric povedal, že treba zaviesť trest smrti. Minister vnútra Gustáv Krajči uviedol, že aby sa mohla stabilizovať situácia v polícii, je potrebná stabilizácia politická. "O tom rozhodnú voľby v ` 98...." Minister ubezpečil, že pripravený zákon o ochrane svedka by mal v boji proti organizovanému zločinu výrazne pomôcť. Ďalšie dva dôležité body sú podľa neho dobudovanie zvláštnych útvarov Policajného zboru, ktoré už existujú a ich materiálne vybavenie. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 15.12.1997

Ohnivý Byvol je mocný a dôležitý Ohnivý Byvol, ktorý ovplyvní rok pred nami, sa podľa ázijských horoskopov vlády po ohnivom Potkanovi (ktorý vládne od 19. februára 1996) ujme 7. februára 1997 a žezlo mu bude podľa lunárneho kalendára prislúchať až do 27. februára roku 1998, keď ho bude musieť odovzdať zemnému Tigrovi. Rok Byvola nám pripomenie ťarchu vlastnej zodpovednosti za všetko, čo od života očakávame, a nemilosrdne podčiarkne : bez svedomitosti, zanietenosti a pevnej vôle ťažko očakávať zázraky. Mottom roka nepochybne bude inovované príslovie - kto nepracuje, nech nezarába, pričom Byvol očakáva disciplinovanosť, sebaodriekanie, trpezlivosť - potom však aj odmeňuje. Čínski astrológovia v roku Byvola, tobôž ohnivého, so sklonom k panovačnosti, túžbou po moci a dôležitosti zdôrazňujú, že v tomto roku to majú politici ťažšie, ľudia sú k ich sľubom ľahostajní, neberú ich vážne a ak niekto uspeje, nuž najskôr tí, ktorí zvýrazňujú osvedčené staré hodnoty. Rok Byvola prináša nejedno trápenie na domácej pôde a pripomína, že si treba usporiadať práve domáce záležitosti. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 31.12.1996

Naše zdravotníctvo kujú dvaja páni Kováči. Jeden je minister, druhý riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Obaja sa vyznačujú temer spoločnou rétorikou. Minister asi pred mesiacom v televízii povedal, že lekári dostanú „čosi" aj od pacientov. V ta - komto duchu hovorievali o lekároch aj súdruhovia. Ako prekladateľ som mal pred talianskymi priateľmi zábrany takýmto spôsobom ponížiť naše zdravotníctvo. Niekto povie: „Štrajkujú, nedostanú zaplatené." Iný: „Kto nepracuje, nech ani neje!" Spoločná reč obidvoch je: Nemajú štrajkovať. Právo na štrajk však majú, viď § 2435 Katechizmu katolíckej cirkvi, ale ide o to, ako je hodnotená ich práca, pričom ju neporovnávam s podmienkami EÚ, kam vraj smerujeme. Pán minister Kováč má z úradu povinnosť starať sa o zdravotníctvo, teda aj o jeho pracovníkov. Mal by si vziať príklad od bývalej ministerky spravodlivosti, ktorá sa postarala o pracovníkov práva: advokátov, sudcov, prokurátorov... Tí neštrajkujú ani nehrozia štrajkom. Literárny týždenník 2001/42

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Vidím vám do žalúdka Sme štepení Až v dnešných dňoch je celkom jasné, čo s našou povahou porobili komunisti za ich vlády. My nechceme kapitalizmus. Nám je akýkoľvek zisk súkromníka z jeho majetku tŕňom v oku. My jednoducho trhové hospodárstvo nevieme stroviť. My nevieme pochopiť, že by od nás mohol zubár pýtať za vytrhnutie zuba 170 Sk. Prečo sme takí naježení na bohatnutie súkromníkov? Ktorý moment nás dráždi neznesiteľne? Vidím vám do žalúdka: Kto nepracuje, nech neje! zvoní vám v hlavách nabitých marxistickými zrnkami múdrosti. Keď si kúpim v Taliansku zmrzlinový prístroj, k nemu si doma prikúpim obchodnú miestnosť, k prístroju postavím dvoch študentov s bielymi čapicami - môžem si doma čítať na gauči detektívky, aký je týždeň dlhý. Keď zistím, že som na zmrzline zarobil veľa - predám taliansky zmrzlinový prístroj a odsťahujem sa z gauča s detektívkami na Kanárske ostrovy. Využijem mimosezónnu zľavu. Pýtate sa, odkiaľ som mal peniaze na zmrzlinový prístroj? SME. Denník. Bratislava: Petit Press 24.02.1994.

Komunisti neriešili cigánsku otázku za posledných 50 rokov, skôr ich podporovali v ich darebáctve. Hranica na 2 - 3 deti sa mohla už veľmi dávno ustanoviť, no, bohužiaľ, pán Cuper mal pravdu, debili rodia debilov! Táto špinavá a neprosperujúca menšina sa bude rozmnožovať na úkor iných a zadarmo sa bude priživovať z mozoľov bielych poplatníkov. Cigáni sú rakovina slovenskej ekonómie a súčasnej brzdy do EU. Cigánska otázka sa musí vyriešiť, kto nepracuje, nech nežerie. z internetovej diskusie k článku o rómskej problematike Chcel by som sa s Vami podeliť o jeden zážitok. V lete som sa vracal okolo desiatej večer z práce domov. Na konci jednej z ulíc som vo svetle pouličných lámp uvidel, že sa tam deje niečo, čo vyzeralo ako scéna z filmu. Na zemi ležal asi 17 - ročný mladík. Pri ňom stojaci vysoký štíhly chlap s vyholenou hlavou v čiernej bunde ho kŕmil kopancami. uviesť prameň

Rómovia na púti . Práve cirkev by svojím poslaním a deklarovanou pozitívnou hodnotovou orientáciou mala vyvinúť maximálne úsilie pri ich integrácii do majoritnej spoločnosti – prinajmenšom v rámci hlásania lásky k blížnemu. Vlani v auguste konštatoval generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska, Mons. Marián Chovanec: „Čo my ako cirkev môžeme urobiť, je osloviť Rómov, aby si aj oni osvojili tie hodnoty, ktoré sú spoločnosti vlastné a uznáva ich za dobré – nepokradneš, svedomito pracuj, kto nepracuje, nech ani neje. Ak sa nám podarí ovplyvniť Rómov v tomto, bude už úlohou spoločnosti, ako ich začleniť tak, aby boli prínosom. Mnohí sú už aj dnes.“ Bolo by pozitívne, keby sa tieto predsavzatia neniesli len vo verbálnej, ale aj v praktickej rovine. V rímskokatolíckej cirkvi pôsobí šesť kňazov a jedným z mála podujatí venovaných Rómom je každoročná púť na svätomariánsku horu v Gaboltove pri Bardejove. Napriek faktu, že pútnikov nebýva veľa, práve takáto aktivita patrí do náplne cirkvi. Hospodárske noviny 07/06