Všetkého moc škodí.#

Kameník pozvoľna začínal chápať, že idú k Ondrovi Vozárovi. Čudoval sa. Pokiaľ vedel, nik z premietačov sa s Vozárom nekamarátil, ani k nemu nechodieval na návštevu. A jemu samému by ani nenapadlo k Vozárovi zájsť. Veď Vozárovej spoločnosti mal beztak viac než dosť na pracovisku. Nikdy sa od neho nedočkal rozumného slova. Vyhýbal sa mu, hoci oblasť, ktorej Vozár venoval toľko pozornosti, bola dosť príťažlivá. Ale všetkého moc škodí. Aj toho najzaujímavejšieho. Museli zaklopať na dvere. Pagáč pohŕdavo poznamenal, čo je to za premietača a elektrikára, keď si nevie dať do poriadku zvonec na vlastnom byte. Aj takíto ľudia pracujú v našom Úsmeve, šéfko. Ešte zatiaľ pracujú. Ale už veru dlho nebudú... V byte zazneli tlmené kroky. Pagáč sa tajnostkársky naklonil ku Kameníkovi a z ničoho nič zašepkal : Koberec, šéfko, koberec... Kameníka to zmiatlo. Lenčo, Ján: Roky v kine Úsmev. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1987.

V mnohých domácnostiach je zvykom, podávať pri zdanlivých ľahkých ochoreniach liečivé prostriedky bez lekárskeho predpisu. Bývajú to najčastejšie lieky vo forme bylín, korenín, ktoré sú preháňavé, zastavujúce, na potenie, povzbudzujúce alebo masti pre vonkajšie použitie. Takýchto domácich liečiv aj z rad ľudovej liečby sa prijalo a ostávajú aj ako tradícia v domácnostiach. Len liečiva neškodné, mierneho účinku možno pripustiť ako lieky domáce. Ale všade pozor, všetkého moc škodí. Že v rovnakých prípadoch býva užívanie domácich prostriedkov nezmyselné je dávno známe. Takto spravidla zvyknú manipulovať ľudia nevedomí, ktorí nepoznajú účinky tej ktorej rastliny. Každá rastlina má aj svoje vedľajšie účinky, ktoré môžu človeku viac poškodiť ako uľaviť. Vždy nás zaujíma. Susedovi to pomohlo, musí to pomôcť aj mne. Preto radšej naše pošramotené zdravie dajme do rúk odborníkom. V literatúre existuje mnoho titulov: „Domáci lekár“, ale účel spĺňa veľmi mizivé percento. Využitie liečivých vlastnosti rastlín má svoju dlhú históriu. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=260662581&corpname=prim-4.0-public-all

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Bývalá reprezentačná hviezda síce mala na svojej strane fanúšikov, vďaka nekonečnému vyplakávaniu a rečiam o vlastenectve i skoro všetky médiá, prihováral sa zaň dokonca i brazílsky prezident Cardoso, Scolari však necúvol. Bol pevne rozhodnutý, že ďalšie "R" do svojho talónu ofenzívnych hráčov s menom, začínajúcim na toto písmeno, nepotrebuje. Romário zostal doma a my si už len môžeme domýšľať, ako by vyzerala hra Brazílie, ak by vedľa seba hrali Ronaldo, Rivaldo, Ronaldinho a Romário. Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa skôr škodí... Ináč, na Scolariho stranu sa v prípade Romária postavili astrológovia. "Hviezdy hovoria, že Scolari má pravdu. Navyše - jeho buldočia povaha a Romáriova nevypočítateľnosť neumožňujú obom mužom spolupracovať. Samotnou podstatou Škorpióna je totiž nejednať proti svojej povahe, Romário tak predstavuje mimoriadne negatívny element v mozaike Scolariho tímu. Verte mu však, tento muž je schopný priniesť Brazílii úspech," tvrdil Ivan Freitas, uznávaný brazílsky astrológ, ktorý veští i ministrom a pred MS z hviezd vyčítal, že Brazília získa piaty titul. Východoslovenské noviny - Korzár 2002/07

Zaradoval sa, keď zbadal, že roztratené myšlienky sa vrátili k dávnej príhode. Prečo práve k tej? Azda preto, že bol hladný a žiadalo sa mu dačo pod zuby. Vtedy sa najedol a napil, ohó! "Už viem. Reč bola o hodoch u kmotrovcov. Do smrti na ne nezabudnem. Pohostinný kmotor bol v tom čase predseda družstva, teda v dome mal hojnosť všetkého, čo hrdlo ráči. Toľko dobrého jedla a trúnku som nikdy predtým nestrovil. No nenadarmo sa vraví, že aj dobrého moc škodí... je to svätá pravda." "Vari si sa objedol, ty pahltník?!" "Bisťu, uhádol si. Objedol som sa a opil na skapanie. Potom som pretrpel Kristove múky a..." "Sa ti odnechcelo piť, ty potrimiskár!" "To teda nie. Ale pijem s mierou." "No len vtedy, keď nemáš za čo. To poznáme... cha-cha-cha!" Lászlová, Karin: Šero na scéne života. Bratislava: Odkaz 1997.

Ja mám maliarov rád, Ernesta osobitne. Čitateľa zaujíma umelcova tvorba, aj osobný život. A v tom je háčik, či tá kniha vôbec dakedy vyjde. Skoro vo všetkých svojich knižkách píšete otvorene o osobnom živote, dokonca aj o vlastnom. Zavše až veľmi... - Tak to je práve v tom. Môj priateľ Zmeták už oslavoval vyše trištvrtestoročnicu a ja som si jeho prerozprávanie života nahrával na magnetofónovú pásku. Je tam zachytené všetko, ako to vypovedal a prežíval. Teda surovina. Všetkého veľa škodí, aj popisnosti, aj autenticity. - Presne tak. On, čím je starší, teda skúsenejší, tým častejšie čosi mení, prepisuje, škrtá, vyhadzuje... Ernest Zmeták o sebe tvrdí, že sa nikdy v ničom nezmenil. Vraj, citujem, „som presne taký hlúpy, ako som bol v devätnástich“. - Jednako je to veľký umelec, jeden z najväčších, akých som spoznal. Aj priateľ. Po celý život mi Ernestove obrazy vravia Dobrý deň! Slovo 2002/17

Ale to bolo dávno a od tej doby sa aj fotografia zmenila dosť podstatne. Bolo to vidno aj na obrázkoch fotografov, ktorých expozície uzatvárali priestor hál. Neviem, vraj som stará konzerva, ale keď mňa učil pán Souček (svojimi knihami) Akosi si neviem zvyknúť, že dnes je módou to, čo bolo kedysi školáckou chybou. A už som prekŕmený obrázkami sociálne postihnutých ľudí, naťahujúcich ruku o pomoc. Všetkého veľa škodí, a tak ma ťahalo tam, kde na obrázkoch bola krása. I tá potrebuje dnes pomôcť. Aby náhodou neskončila ako dinosaurus... Nesmieme ešte zabudnúť na firmu Aaron, ktorá sa zaoberá digitálnou fotografiou. V jej expozícii sa stretlo viacero značiek aparátov - Kodak Digital Science, Nikon Coolpix 900, od firmy Olympus dve Camedie, Agfa, Minolta Dimage EX. Práve tú poslednú predstavil ako revolučnú konštrukciu (vďaka oddeliteľnému modulu s objektívom a snímacím prvkom) všade pri digiťákoch prítomný Ondřej Neff ... http://www.inzine.sk/article.asp?art=1585; Hračky

Anna sa zatiaľ vrátila k vozu a Arnoštko oblečený v preslávenom flámskom trikote zakýval paličkou a rozvíril bubon tak silno a tak zručne, že znel celých štyridsať sekúnd úvalom Orše až k pahorkom na okraji. Potom vyhodil svoj nástroj do veličiznej výšky a tak, aby ho Anna mohla zachytiť, keď padal. Len čo sa to stalo, Arnoštko už bez otáľania vyliezol po rebríku a posadil sa na vidlicu, kde mal pekné sedadielko, aby sa nadýchol. Len pomaly, pane. Všetkého moc škodí, povedal akýsi pochybovač, ale okríkli ho, aby čušal, veď kúzelník sa vo svojom remesle vyzná. V tej chvíli sa znova ozval verklík, a kým si abbé a major s miernou ľútosťou uvedomili, že jeho kľukou otáča Anna, Arnoštko sa postavil, uchopil tyč (aby ju držal v rozpažených rukách) a rozhnevané prebehol povrazom po celej dĺžke. Vančura, Vladislav: Rozmarné leto. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1990.

Podvečer bol Libor riadne podpitý, správal sa až neprirodzene bezstarostne a veselo, ale chvíľami ako naprotiveň ho znepokojovali myšlienky na Ninu. S pohľadom na hodinky, ktoré ukazovali pol šiestej, si pomyslel : Mal by som zdvihnúť kotvy a ísť. Sľub je sľub. Horko- ťažko som ju uspokojil čestným slovom, že už budem sekať dobrotu. — Nedívaj sa na hodinky. — povedal mu Kratochvíľ. — Keď už oslavujeme, tak nech to stojí za to. Ešte si sadneme niekde do kaviarne. — Nie. Všetkého moc škodí, — namietol. — Po fláme ma vždy bolieva hlava. — Len na kávu. — To je múdry nápad, — povedal námestník. — Káva nám dobre padne. Aby mu nevyčítali, že sa odťahuje od kolektívu, podrobil sa rozhodnutiu väčšiny. Lenže miesto kávy pili vodku. A tá ho dorazila. Smiech, vrava opitých kolegov mu zunčali v ušiach, ale význam slov nechápal. Skutočnosť sa mu zdala chaosom a vidiny ženy skutočnosťou. Malátne si pretrel oči, akoby chcel zahnať tú nepríjemnú vidinu ... Lászlová, Karin: Žart zlého ducha. Bratislava: Motýľ 2000.