Peniaze nesmrdia#

Nie každý takúto prehru unesie a na to sú kasína pripravené. Medzi hosťami sú stovky bezpečnostných agentov v civile, ktorí prípadného zurvalca okamžite uzemnia a vyvedú von. To sa stáva zväčša iba vo VIP salónikoch, kde je minimálny vklad približne 1,5 milióna korún. Najväčšej obľube sa však v Macau teší miestna kartová hra bakarat, ktorú si sem chodia zahrať aj bežní ľudia z Hongkongu, Taiwanu, Japonska alebo Južnej Kórey. Mnohí z nich svojím vzhľadom do luxusného prostredia veľmi nezapadajú, ale kasínam prinášajú tiež nemalé sumy peňazí. Koniec koncov, ako už povedal cisár Vespasianus, peniaze nesmrdia. V prvej polovici tohto roka predstavovali hrubé príjmy z kasín v Macau 3,1 miliardy dolárov, čo je 91 miliárd slovenských korún! V americkej mekke hazardu boli ešte o dvesto miliónov vyššie, ale podľa Financial Times sa to skoro obráti a Macao sa už koncom roka stane najväčším kasínom na svete. Preteky : Svojou troškou do mlyna k tomu prispel i Steve Wynn, nazývaný aj kráľ Las Vegas, ktorý v Macau otvoril minulý mesiac kasíno Wynn. Plus 7 dní. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 2006, roč. 60, č. 44.

Pridávam sa ku hre, s povzdychom vyťahujem dve stovky a hádžem ich krupiérovi na stôl, aby som si za pár minút prihral rýchlu smrť. Mojej spoločníčke sa však darí tak, že vzbudzuje záujem arabských spoluhráčov. Slovenská republika má údajne v prepočte na obyvateľa viac kasín ako Spojené štáty americké. Povolenie prevádzkovania toľkých herní ešte počas existencie federácie mohlo byť od štátu celkom slušným ťahom. V rokoch podnikateľského boomu, ľudí, ktorí zrazu nevedeli čo s peniazmi, objavenia sa tzv. fakturantov, sa štátu prinavracala časť peňazí, o ktoré bol ukrátený na daňových únikoch. Každá minca má dve strany. Kasíno nemusí slúžiť iba ako peniazovod do štátnej pokladnice. Môže spĺňať i funkciu veľkorozmerovej práčky na prepieranie špinavých peňazí. Nevadí - peniaze nesmrdia, to už odobril nielen antický filozof, ale i novoveký štátnik Václav Klaus. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 04.08.1994.

Inicioval petíciu proti čipovej totalite, ovládaniu jaštericami z pekiel. Benda hlása, že počítače a nové technológie sú prekliatím ľudstva, chrlia na nás hrubé vibrácie, zlo. Paradoxné je, že práve cez počítače a internet šíri Benda v trinástich jazykoch svoje posolstvá. Sekta má osem vlastných stránok. Upozorňuje na seba najmä formou spamov, čiže nevyžiadaných e-mailov. Zviditeľňuje sa aj letákmi hádzanými do schránok, plagátikmi nelegálne ponaliepanými na zastávkach, stĺpoch či rôznych iných plochách. Vesmírni ľudia iniciovali aj petíciu proti strašidlám a za zrušenie peňazí. Tie však Bendovi pri šírení svetelnej viery nesmrdia, knihy predáva za 400 čes - kých korún, cédečká za 100 a videokazety za 180 korún. V ponuke má aj množstvo plagátov. Vesmírni ľudia kontaktovali aj redakciu Plus 7 dní. Ponúkli rozhovor priamo s guruom Bendom. Ponuku sme prijali. Zaujímalo nás nielen to, či sa niekedy liečil na psychiatrii, ale najmä, akým spôsobom a cez koho zdaňuje svoje obchodné aktivity. Koľko má prívržencov a prispievateľov. Aké rituály vykonáva a ako sa darí jeho kamarátom mimozemšťanom. Plus 7 dní. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 2007, roč. 61, č. 32.

Kúpený titul — zbohatlícka rodina. Ešte ich babka dávala pálenku židom alla minutá — a teraz nalievajú all in grosso pre vojsko! Psí život, psie vojenské súkno, kúpia každý drek. Zišlo by sa mu najať hladičov, ohorených Chorvátov, aby rozpálili bigľajzy a hladili husárske nohavice tiež all in grosso. Toto boli pre jedného galeje, dlho to nevydrží. Najradšej by vtláčal do prekliatych mundúrov ciachy v tvare hladidla, prepaľoval oficierom chrbty. Klania sa firma Kolesár — vdovec! „Aspoň majú hŕbu peňazí,“ povedala Emilka. Tie nesmrdia ako kanál z Palisád, vždy ho pred dažďom cítiť. Už aby bola odtiaľ preč. Naťahovala si rukavice, čierne parížske po lakeť, nad nimi sa núkal pásik holej kože. Keby bola kurtizánou v Paríži, bolo by to možno zvodné, ale takto? „Statočne sa zbohatnúť nedá,“ riekol pán Kolesár. „Je mi vás ľúto, slečna Emília. Veľmi ľúto. Z veľkých výšok sa iba ak padá, pamätajte si to.“ http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=367713209&corpname=prim-4.0-public-all

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

„Ak sa pamätáte na šesťdesiate roky, tak ste tam neboli!“ Tak teda, žeby to predsa len bola joga ? No ale naspäť k téme dňa, lebo to možno číta aj niekto netrpezlivý, kto má naozaj záujem o to, čo ja môžem povedať o politike. Včera sme mali provinčné voľby. Kanadská provincia nie je niečo také bezmocné ako kraj. Taký Quebec je provincia, ktorá rozhoduje aj o emigrácii a chce sa osamostatniť, a vôbec už dávno kašle skoro na všetko, čo sa týka federálnej vlády, okrem peňazí. Tie ešte stále nesmrdia. Provincie majú napríklad kompetencie v otázkach školstva (13 rokov v Ontáriu, ale len 12 povinnej školskej dochádzky v Britskej Kolumbii), zdravotníctva atď., len obrana je federálna. Aj federál, aj provincie vyberajú dane. Pravda, aj mestá (z nehnuteľností). Je rozdiel, či máte vládu, ktorá je proti živnostníkom, maloobchodníkom a proti „ kapitalizmu “ vôbec, či naopak, aktívne pro - podnikateľskú vládu. http://www.inzine.sk/article.asp?art=5220; Listy zo zahraničia

„Raz som preukázal policajnému direktorovi istú láskavosť, a od tých čias mi každý rok posiela vianočný pozdrav.“ A šli sme ďalej cez veľký most, slnko neprestajne blikalo pomedzi nosníky a ligotalo sa na bežiacich autách a mesto za riekou sa dvíhalo v bielych kopách a cukrových homoliach, vystavených napospol čírou vôľou z peňazí, ktoré nesmrdia. Mesto z Queensboroského mosta je vždy tým mestom, ako sme ho videli prvý raz, v celom jeho opojnom prvom prísľube všetkých tajomstiev a krásy na svete. Prešiel okolo nás mŕtvy na pohrebnom voze, zasypanom kvetmi, za ním dva koče so stiahnutými záclonami a potom veselšie koče pre priateľov. Priatelia upreli na nás tragické oči a úzke horné pery juhovýchodnej Európy, a ja som bol rád, že pohľad na Gatsbyho nádherné auto sa stal súčasťou ich pochmúrneho sviatku. Fitzgerald, Francis Scott: Veľký Gatsby. Bratislava: Petit Press 2005.