Príležitosť robí zlodeja.#

Mnoho ľudí totiž pri čítaní o krádežiach úrody na poliach, v sadoch alebo záhradách spája tieto činy výlučne s Rómami. Skúsenosti z jednotlivých oblastí Slovenska však hovoria, že zďaleka to nie sú iba Rómovia, ktorí na poliach kradnú, a že medzi tými, ktorí sa podieľajú na organizovaných veľkokrádežiach, figurujú aj mnohí bieli občania, ba že oni sú zväčša iniciátormi a hlavnými organizátormi nájazdov, a Rómovia sú skôr len nástrojmi v ich rukách na lacné nadobudnutie cudzieho majetku. Skôr platí porekadlo: Príležitosť robí zlodeja. A to bez ohľadu na rasu, farbu pleti a vzdelanie. Profit 2001/08

Žijem v krajine bohatej na dvojtvary, bohatej na homonymá a synonymá - o citoslovciach a časticiach ani nehovorím! A ešte k tomu všetkému vládne v otčine demokracia! Takže aj policajt aj ja máme pocit dobre vykonanej práce. Mňa - ako starého kartára - skôr v súčasnosti znepokojuje, že naša vláda drží karty tak nešikovne, že jej vidíme do karát! To sa jednoducho nepatrí. Príležitosť robí zlodeja. My sa navzájom obviňujeme, čo sa patrí a čo nepatrí. Keď už sme sa dali na karty, musíme sa venovať kartám a ničomu inému. Aspoň počas rozohratej partie. Mečiar je skvelý kartár a má ambície vyhrať. Bohužiaľ, má roztržitých spoluhráčov. Držia karty tak ledabolo, že im do nich - my, karetní spoluhráči z druhej strany stola - vidíme. Ja by som si to na jeho mieste aj vyprosil. Keby masmédiá nevideli vláde do karát - bol by väčší pokoj. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 19.1.1995

Mnohí z tých, ktorí sa možno nedávno pohoršovali pred televíznymi obrazovkami nad rabovaním v Bagdade, konali na Soroške rovnako. Nepotrebovali však k tomu vojnový chaos, stačil jeden havarovaný kamión, aby sa bez zábran zmocnili cudzieho majetku. Opäť sa potvrdilo, že temné ľudské vlastnosti sú všadeprítomné. Fungujú rovnako v Iraku i na Slovensku. Hovorí o tom i ľudová múdrosť o príležitosti, ktorá robí zlodeja. Niekedy stačí skutočne tak málo, aby sa z obyčajných ľudí stali zlodeji. Väčšinou tomu paradoxne nahráva cudzie nešťastie. Má to svoju vnútornú logiku, lebo keď sa niekto obohatí, urobí tak spravidla na úkor druhého. Čím je vo väčšej núdzi, o to ľahšie. Napomáha tomu zdanlivá anonymita krádeže, umocnená neprítomnosťou majiteľa, či psychózou rabujúceho davu alebo jednoducho iba ľahkým prístupom k majetku, ktorý akoby nikomu nepatril. Právo na majetok a jeho ochranu je základným ľudským právom, zakotveným v ústavách demokratických štátov. Východoslovenské noviny - Korzár 2003/06

Narovnať nás môže napríklad poznanie vlastných chýb a, samozrejme, pokus o ich odstránenie. Nie je to však ľahké, pretože: Stačí, keď raz prikývneš. A potom už privykneš. Zamýšľa sa aj nad malým čudákom na dne našej duše, ktorý koná pudovo, pod vplyvom okolností, keď príležitosť z nás robí zlodejov. Tak sa deje aj v ústrednej básni, podľa ktorej dostala názov aj celá zbierka ... Literárny týždenník 1998/03

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Nerozhodné zakončenie hry? Nie. Je to obojstranná prehra. Nijaké víťazstvo. Nech si spytujú svedomie obidvaja. Víťazí vždy ten, kto vie urobiť prvý krok. Nepchať prsty medzi dvere Nemiešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí, nezahrávať sa s ohňom. Kto sa zahráva s ohňom, spáli si krídelká. Je to trúfalosť? Je to zbabelosť? Trúfalosť je neprimeraná odvážnosť. Zbabelosť je nedostatok odvahy. Treba vedieť odhadnúť svoje sily, nerozumne neriskovať. Nedať si privrieť prsty je múdrosť. A nezabúdať, že príležitosť je silnejšia ako my, a že príležitosť robí zlodeja. Častejšie však príležitosť si robí zlodej. Vtedy človek môže vždy prísť o prsty. Ukázať niekomu dvere Tam sú dvere! To je ako niekoho vyhnať. Ukázal dakedy Boh niekomu dvere ? Ukázal, keď človek zhrešil. Vykázal ho z raja. To sa vlastne človek svojou vinou vyhnal sám. Sandtner, Štefan: Ja som brána. Bratislava: Don Bosco 2001.

Užívateľ túto skutočnosť či už vedome alebo podvedome vníma - k tomu sa pridáva pocit bezpečia, že neexistuje vizuálny ani verbálny kontakt a že drvivá väčšina užívateľov Internetu nemá žiadnu šancu identifikovať iného užívateľa, ak to on sám nebude chcieť. Či už je to iba pocit (často falošný) anonymity alebo skutočná anonymita, stáva sa z nej príležitosť, ktorá robí zlodeja. Dôsledky sú rôzne - od nevinnej zábavy cez obťažovanie až po trestnú činnosť. A ten, kto si uvedomuje, že sa dostáva do rozporu so zákonom, svoju anonymitu zabezpečuje konkrétnymi mechanizmami a nespolieha sa na prirodzenú anonymitu Internetu. Na strane ochrancu zákona tak vzniká vážny problém, ktorý vo väčšine kultúrnych krajín zatiaľ nie je uspokojivo vyriešený. Spojené štáty tento problém riešili v prípade počítačovej kriminality okresaním prezumcie neviny, takže tých triesok pri rúbaní lesa tam býva výrazne viac, ako je obvyklé. http://korpus.juls.savba.sk:8080/manatee.ks/annotation?pos=160261309&corpname=prim-4.0-public-all

Len nedávno policajti v rámci akcie Jastrab vyrubili 26 - tisíc pokút a zinkasovali 21,5 milióna korún. Možno preto, že išlo o kampaň, počet ponúkaných a prevzatých úplatkov bol nízky, ale ktovie? V každom prípade však Jastrab nič nezmení na veci, že slovenská penálna prax si vyžaduje zmenu. Začať by sa mohlo tam, že policajti nebudú vyberať blokové pokuty na mieste. V krajine, kde kvitne korupcia, je naozaj hlúpe zverovať policajtom okrem úlohy sudcu aj úlohu pokladne. Ako sa hovorí, príležitosť robí zlodeja. Keby policajti nemohli vyberať od vodičov hotovosť, nedalo by sa používať mimikry, keď ten v aute si bloky akože zabudol vypýtať a ten v uniforme mu ich náhodou zabudol dať. Ak by medzi vodičom a policajtom došlo k výmene peňazí alebo k ponuke na výmenu, šlo by natvrdo o korupciu. Keby policajti na cestách prestali byť pokladňami, muselo by sa zmeniť aj priestupkové konanie. Keď pre nič iné, tak preto, lebo by na úradoch bol nával. SME. Denník. Bratislava: Petit Press 22.10.2004